Magazín Zima 2022

http://www.ssszl.sk The Dental Times 12/22

Čo by si odporučil študentom, ktorí nad

mobilitou uvažujú?

Nech neuvažujú ani neváhajú, ale nech sa rovno
prihlásia. Takúto príležitosť má človek len počas
štúdia a kedy, ak nie teraz stráviť leto vzdelávaním
a zabávaním sa zároveň?

Bruno Čalkovský je absolvent JLFUK, má

26 rokov a v súčasnosti je ako sám hovorí

„bohužiaľ pracujúci človek.“ Ešte ako

študent sa zúčastnil dobrovoľníckeho IADS

programu GOGOS Give Smiles v Juhoafrickej

republike.

Čo je Gogos Give Smiles program a ako si sa

o ňom dozvedel?

Gogos Give Smiles je dobrovoľnícky program v
Juhoafrickej Republike, ktorý prebiehal v provincii
Gauteng a jeho cieľom bolo zvýšenie povedomia
u detí školského a predškolského veku v oblas-
tiach hygieny, výživy a ústneho zdravia. Program
zastrešovala nadácia Humble Smile Foundation,
ktorá má rozbehnutých viacero projektov po svete

• v rôznych rozvojových krajinách. O projekte som
  sa dozvedel na FB stránke IADS.

Popíš svoj klasický deň na stáži

Miestom nášho pôsobenia boli základné školy často
spojené s materskými, ktoré sme navštevovali cez
pracovné dni. Začínali sme raňajkami spojenými
s krátkym briefingom ohľadom aktuálneho dňa.
Následne sme sa prepravili na miesto a zoznámili
sme sa s prostredím. Zo začiatku sme sa zameria-
vali v školách na ich „hygienické zázemie“ ( miesta
na umývanie rúk, toalety...) a všímali si čo a kde
deti jedia. S deťmi sme tiež vypĺňali dotazníky,
aby boli tieto informácie štatisticky hodnotiteľné.
Projekt prebiehal v spolupráci s ministerstvom
zdravotníctva JAR, takže sme sa museli oprieť o
kon krétne dáta, ktoré im boli následne odprezen-
tované. Do jednotlivých škôl sme sa po pár dňoch
vrátili. S deťmi a učiteľmi sme preberali zásady hy-
gieny, zdravého stravovania a aj umývania zubov.

Zistili sme, že deti v tomto veku sú často vychová-

vané babkami – „Gogos“ pretože rodičia sú odces-

tovaní za prácou. Preto sme zvolili prístup „train

the trainers“ a všetko, čo sme chceli aby deti vedeli,

sme učili aj ich staré mamy, ktoré na to dohliadajú

aj po našom odchode a poskytujú spätnú väzbu.

Angličtina je v JAR jeden z hlavných (11!) oficiál-

nych jazykov takže komunikácia nepredstavovala

problém. Poobede sme zvykli pripravovať podkla-

dy na inštruktáž, spracovávať dotazníky a na konci

sme si vždy pri večeri zhodnotili deň.

Čím sa stomatológia “tam” líšila od tej

slovenskej a čo ti tvoja skúsenosť dala?

Tam stomatológia proste neexistovala. Veľa

ľudí videlo zubného lekára prvýkrát - Doctor

Wamazinyo (tak sme sa predstavovali v miestom

jazyku Ndebele) až s našim príchodom.

Poskytlo mi to úplne nový pohľad na veci. Človek

síce stále počúva v médiách, koľko ľudí žije pod

hranicou chudoby bez tečúcej vody a podobne a

aj si to snaží uvedomiť, no keď tam fyzicky stojíte

a vnímate to všetkými zmyslami, je to silný zážitok.

Na druhej strane je v JAR veľa bohatých ľudí, vidieť

tie extrémne rozdiely bolo zaujímavé.

Čo by si odporučil študentom, ktorí nad

dobrovoľníctvom uvažujú?

Nech neuvažujú a idú. Výška na to poskytuje

ideálny priestor. Keď už človek pracuje a musí

hospodáriť s 20 dňami dovolenky ročne, už to nie

je také jednoduché.