MDDr. Barbora Hocková, MUDr. Rastislav Slávik, MUDr. MDDr. Juraj Abelovský, MUDr. MDDr. Adam Stebel PhD
The Dental Times 12/22 http://www.ssszl.sk
Defekty v orofaciálnej oblasti vznikajú v dôsledku úrazov, zápalových stavov, vrodených vád, ale
predovšetkým v dôsledku ablatívnej fázy chirurgickej liečby onkologických ochorení. Chirurgická liečba
tý chto defektov je neoddeliteľnou súčasťou nášho odboru maxilofaciálnej chirurgie.
Rekonštrukčný rebrík v odbore
maxilofaciálna chirurgia
V
procese liečby je snaha defekt uzavrieť a
rekonštruovať podľa pôvodne stratených
tkanív, čo je v oblasti hlavy a krku
komplikované zložitosťou anatomických štruktúr a
funkčných celkov orgánov. Dosiahnutie zahojenia
rany a obnovenia integrity či už slizničného alebo
kožného krytu v čo najkratšom čase je cieľ, o ktorý
sa lekári v chirurgických odboroch snažia už celé
desaťročia. (1)
V prípade chirurgie hlavy a krku z pohľadu uzáveru
defektov rôznej etiológie musíme prihliadať na
anatomické špecifiká a fyziologické funkcie, ktoré
je nutné pri uzávere defektov obnoviť. Približne
okolo roku 1970 Mathes a Nahai(2) predstavili
nielen koncept muskulárnych a muskulokutánnych
lalokov, ale súčasťou ich publikácií bol aj takzvaný
,,reconstructive ladder“ – rekonštrukčný rebrík,
ktorý bol algoritmom pre voľbu možnosti
rekonštrukcie, založený na princípe, čím
jednoduchšie riešenie, tým lepší výsledok.
V prípade chirurgickej liečby defektov, existujú
v odbore maxilofaciálna chirurgia rôzne tech-
niky a možnosti uzáveru. Logicky pristupujeme
k možnostiam uzáveru rán od jednoduchých
možností ku tým zložitejším, pričom máme na
pamäti, že za určitých okolností sú na dosiahnu-
tie lepšieho výsledku potrebné sofistikovanejšie
techniky. (3) Ak by sme chceli v jednoduchosti
vysvetliť podstatu uzáveru defektu v závislosti od
rekonštrukčného rebríka, nie je ňou používať tech-
nicky najjednoduchšiu možnosť. Podstatou je
použiť najjednoduchšiu možnosť, ktorou do-
siahneme optimálnu formu a funkciu, pre daný
rozsah chirurgického defektu. Všetko závisí
od chirurgického úsudku, ale i od celkového
zdravotného stavu pacienta a možností praco-
viska.
V rámci rekonštrukčného rebríka je základnou a
zároveň najjednoduchšou možnosťou uzáveru rany
primárna sutúra. Pre primárnu sutúru je nutný, a to
obzvlášť v oblasti hlavy a krku, dostatočný objem
tkanív a dobrá mobilizácia okrajov rany. Rana by
po zašití nemala byť pod ťahom, čo by mohlo viesť
k nekróze tkanív. V oblasti hlavy a krku z dôvodu
zložitej anatomickej stavby jednotlivých štruktúr
nie je v niektorých prípadoch možný uzáver de-
fektov pomocou primárnej sutúry. Použitie
autológnych tkanív na uzáver defektov bolo prvý-