http://www.ssszl.sk The Dental Times 06/23PARODONTOLÓG MICHAL ŠTEFANATNÝ:
„BEZ TOHO, ABY DENTÁLNA HYGIENIČKA
UROBILA PACIENTOVI HYGIENU A NAUČILA
HO ČISTIŤ, ANI NEBERIEM VŔTAČKU RUKY.“
Parodontitída patrí medzi najrozšírenejšie neinfekčné ochorenia na svete.
Parodontológ Michal Štefanatný nám porozprával o tom, ako parodontitída
súvisí s kardiovaskulárnymi ochoreniami a zápalmi v tele a čo nesmie
chýbať v kúpeľni u parodontologického pacienta.JE SLOVENSKO KRAJINA,
KDE JE VÝSKYT
PARODONTITÍDY VYSOKÝ?
Konkrétne zo Slovenska nám chýbajú
kvalitné demografi cké dáta, ale
celosvetovo sa uvádza, že parodon-
titídou trpí až 45 – 50 % dospelých
ľudí, pričom najvážnejším štádiom
ochorenia okolo 11 – 12 % svetovej
populácie. To z neho robí šieste najčaste-
jšie neprenosné ochorenie na svete.MNOHÍ SA DOMNIEVAJÚ, ŽE AK
PARODONTITÍDOU TRPELI ICH
RODIČIA, URČITE ŇOU BUDÚ
TRPIEŤ AJ ONI. DO AKEJ MIERY JE
PARODONTITÍDA DEDIČNÁ?
Určite neplatí rovnica, že ak mal par-
odontitídou môj dedo i otec, budem ju
mať jedného dňa mať aj ja. Môžeme
mať genetické predispozície na určité
zápalové markery, ale genetika je len
jedným z viacerých rizikových fak-torov. Najväčším etiologickým faktorom
parodontitídy je povlak spôsobený
nedostatočnou ústnou hygienou.
Keď zub nie je čistý, hrozí väčšie
riziko vzniku zápalu parodontu, teda
závesného aparátu, ktorý drží zub
v ústach. Dokonca aj fajčenie či zvýšená
hladina cukru hrajú v rozvoji paro-
dontitídy väčšiu rolu než genetika.MDDr. Michal Štefanatný, Ph.D.
„Prevencia je vždy lepšia
než liečba.”Parodontológ
JEDNOZVÄZKOVÁ A
MEDZIZUBNÁ KEFKA SÚ
ABSOLÚTNY ZÁKLADPARODONTITÍDA
A JEJ VPLYV NA
ZVYŠOK ORGANIZMUSÚČASŤOU TERAPIE PRE PACIENTOV
S PARODONTITÍDOU SÚ AJ
SPRÁVNE POMÔCKY NA DOMÁCE
ČISTENIE. ČO IM NESMIE CHÝBAŤ
NA POLIČKE V KÚPEĽNI?
Absolútny základ domácej dentálnej
starostlivosti je jednozväzková kefka
a medzizubné kefky. Jednozväzková
kefka sa vďaka malej hlavičke dostane
všade a čistí lepšie než štandardná
kefka. V rámci prevencie alebo liečby
parodontitídy nehrá zubná pasta až
takú rolu, má však svoj význam v rámciAKÚ ROLU HRÁ V PARODONTOLÓGII
DENTÁLNA HYGIENA?
Prevencia je vždy lepšia než liečba.
Dentálna hygiena sa odporúča dvakrát
do roka. U parodontologických pacien-
tov častejšie, pokojne aj šesťkrát ročne.
Dôležité je, aby pacient nemal zapálené
ďasná. Z hľadiska parodontológie
je dentálna hygiena dôležitá nielen
ako prevencia, ale je aj nevyhnutným
prvkom terapie. Bez toho, aby dentálna
hygienička urobila pacientovi hygienu
a naučila ho správne čistiť, ani neberiem
vŕtačku alebo skalpel do ruky. Dentálna
hygienička musí pacienta nachystať na
akýkoľvek stomatologický zákrok.AKÁ JE ÚLOHA PACIENTA V
STABILIZÁCII PARODONTITÍDY?
Terapia nie je len o zásahu zubného
špecialistu, ale aj o tom, že pacient sa má
naučiť čistiť si zuby tak, aby sa mu nový
biofi lm už netvoril. Nie je dôležité len to,
že pacient si čistí zuby dvakrát denne, ale
aj to, ako si ich čistí. To isté platí o dentál-
nej hygiene. Ak pacient ide dvakrát do
roka na dentálnu hygienu, ale zvyšných
363 dní v roku čistenie zanedbáva, je to
úplne zbytočné. Pacientom hovorievam,
že ich staviame na novú štartovaciu čiaru
a potom je už na nich, aby to „učistili“. AKO DOKÁŽU BAKTÉRIE Z ÚSTNEJDUTINY ŠKODIŤ V INÝCH
ČASTIACH TELA?
Baktérie, ktoré osídľujú parodontálne
tkanivá, sa dostávajú do krvi a môžu
ovplyvniť všetko, kam sa krv dos-
tane. Jednou z týchto orálnych bak-
térií je Porphyromonas gingivalis,
ktorá sa našla v odobratých vzorkách
z aterosklerotických plátov.
Tieto baktérie väčšine zdravých ľudí
nič neurobia, náš imunitný systém si
s nimi vie poradiť. No ak je cievny
endotel niečím narušený, tieto baktérie
sa tam dokážu usadiť. To isté platí
o cudzorodých materiáloch, napríkladprevencie zubného kazu – minerálne
látky alebo fl uoridy, ktoré obsahuje,
sa dokážu naspäť zabudovať do zub-
nej štruktúry alebo zubnej skloviny.
Z krátkodobého hľadiska dokáže pomôcť
ústna voda s obsahom chlórhexidínu,
napríklad ako náhrada mechanického
odstraňovania biofi lmu po chirur-
gických zákrokoch, keď si pacient
nesmie čistiť zuby kvôli rozvoľneniu
stehov, alebo v iných situáciách, keď
nie je možné mechanické čistenie.PARODONTITÍDA JE SÍCE OCHORENIE
ÚSTNEJ DUTINY, NO VPLÝVA AJ
NA ZVYŠOK ORGANIZMU. AKO?
Parodontitída je jedným z rizik-
ových faktorov rozvoja kardio-
vaskulárnych ochorení. Môže pôsobiť
na kardiovaskulárny systém, čiže
na ochorenia srdca a ciev dvoma
spôsobmi: priamo prostredníctvom
baktérií alebo nepriamo prostred-
níctvom zápalu. Je tiež napríklad
dokázané, že parodontitída a dia-
betes mellitus druhého typu sa
navzájom negatívne ovplyvňujú.o rôznych implantátoch či umelých
srdečných chlopniach. Je to telu
cudzí materiál, o ktorý sa baktéria
môže ľahšie prichytiť, kolonizovať ho
a napríklad v prípade umelej chlopne
spôsobiť zápal srdečného svalu.V ČOM SPOČÍVA NEPRIAMY
VPLYV PARODONTITÍDY?
Pre parodontitídu je typické,
že vyvoláva zvýšenie niektorých
zápalových markerov, prozápal-
ových cytokínov, napríklad CRP
(C-reaktívneho proteínu) alebo Interleu-
kínu-6 či TNF-alfa. To môže spôsobiť
narušenie endotelu ciev. Parodontitída
je teda spúšťačom zápalovej reakcie,
ktorá sa potom prenáša do celého
organizmu. Plocha parodontu je prib-
ližne 16 – 24 štvorcových centimetrov.
To je pomerne veľká plocha, cez ktorú
sa môže dostať do tela infekcia či zápal.