r. 1970 – 369 obyv., 90 domov
r. 1980 – 274 obyv.
r. 1991 – 222 obyv.
r. 2001 – 245 obyv., 94 domov
V prúde dejín času
Z najstaršej histórie
Obec Borov založil šoltýs (zakladateľ obce obdarený
niektorými privilégiami, najmä dedičným richtárstvom)
s usadlíkmi podľa zákupného valašského práva v 15., prípadne
začiatkom 16. storočia na majetku šľachticov Drugethovcov z ich
podnetu či súhlasu.
Borov bol majetkovou súčasťou humenského panstva a vo
vlastníctve Drugethovcov od založenia a nepretržite aj v 16. a 17.
storočí.
Borovské valašské (pastierske) domácnosti platili daň kráľovi
v roku 1567 od 8 a pol porty (uhorská daňová jednotka, presnejšie
sedliacka usadlosť zdaňovaná daňou kráľovi). Päť želiarskych
domácností (najchudobnejšia vrstva poddaných roľníkov) daň
neplatilo. Roku 1582 valachov zdanili od 6 port. Sídlisko malo
v roku 1600 obývaných 20 poddanských domov a 1 - 2 domy
šoltýsov.
Na prelome 16. a 17. storočia bol Borov stredne veľkou obcou
s valašsko – rusínskymi obyvateľmi.
V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. Roku 1610
vtedajších valachov aj želiarov zdanili spolu od jednej a pol porty.
Okolo roku 1623 žili v Borove 2 domácnosti šoltýsov a 12
poddanských domácností. Ich mená a priezviska svedčia
o rusínskom pôvode a tradičné povinnosti k zemepánom, také ako
v Habure, dosvedčujú, že pôvodným zamestnaním boli valachmi.
V druhej štvrtine 17. storočia sa počet obyvateľov výrazne
zvyšoval a dôsledkom bola preľudnenosť. Roku 1657 na 2
šoltýstvach žilo 11 rodín, na 12 celých valašských usadlostiach 35
s prosbou o pomoc. Po osobnej návšteve biskupa Pavla Gojdiča
v Borove venoval biskup na opravu cerkvi 20 000,- Kčs a čašu do
cerkvi.- Roku 1994 sa pôvodný ikonostas nahradil novým. Drevené časti
pre dezolátny stav sa spálili a ikony sa odovzdali do Šarišského
múzea v Bardejove. Nový ikonostas (identickú kópiu) zhotovil
a ikony namaľoval (napísal) Andrej Murín zo Svidníka (rodák
zo susednej Habury). - V rokoch 1999 – 2000 sa zhotovili nové drevené okná a lavice,
vnútorná dlažba, vonkajšie omietky, časť vnútorných omietok,
obnova náteru strechy a elektroinštalácia. - Roku 2000 rezbár Štefan Malik zo Spišskej Belej vyhotovil
drevené obrazy – rytiny „Krížová cesta“. - Roku 2003 ikonostas pozlatil a nanovo zhotovil baldachýn
kazateľnice Anton Križanovský zo Stropkova. - Roku 2004 nové cirkevné zástavy ušili mníšky z Bardejova a na
ne obrazy namaľoval Anton Križanovský.
Obnova cerkvi v rokoch 1999 – 2004 stála celkovo cca 1,5 mil.
Sk a slávnostne bola ukončená 26. septembra 2004, keď borovskú
cerkov vysvätil generálny vikár gréckokatolíckeho biskupstva
v Prešove Mgr. o. Vladimír Skyba.
Pred cerkvou je malá murovaná zvonica z roku okolo 1984
ktorá nahradila starú drevenú. Okolo cerkvi je obecný cintorín so
zvyškami starej vysokej stromovej zelene a plechovým oplotením.
Časť starých líp bolo vyrúbaných koncom 70-tych rokov 20.
storočia.
Kamenné farské budovy boli postavené za pôsobenia farára
Jána Petraši, t. j. v rokoch 1856 – 1867. Drevené farské
hospodárske budovy (nevedno z ktorého roku) zhoreli o 3. hodine
ráno v deň návštevy – vizitácie biskupa Mikuláša Thóta v Borove
- septembra 1878.
V cerkvi sa v súčasnosti nachádzajú tieto bohoslužobné knihy:
- Staroslovienske Evanjelium z roku 1743 vydané v Ľvove
- Staroslovienské Evanjelium z roku 1875 vydavateľ neuvedený
(distribútor Michal Dymet Ľvov)