Výstavba cerkvi sa vykonala za finančnej podpory Gregora
Borovského (pravdepodobne občianskym menom Čabala) –
kanonika mukačevského biskupstva. Naviac menovaný zakúpil do
novopostavenej cerkvi bohoslužobnú knihu Trebnik. Kniha bez
titulného listu v ktorej je vykonaný zápis s týmto textom: Сию
книгу купил ... Бороски до села Борова, дал за ню осем
нецелих золотых. Кто бы ся важил як отдалити, клят и
проклят аримаøен.
Vonkajšia fasáda cerkvi je členená pilastrami s rímsovou
hlavicou, lizénami a polkruhovo zakončenými oknami. V priečelí
cerkvi nie je typická centrálna vysoká veža, akú vidíme na
všetkých okolitých cerkvách, ale dvojica nízkych postranných
veží s barokovými cibuľami.
Pôvodné vnútorné zariadenie cerkvi z bohato zdobeným
ikonostasom pochádzalo z roku 1873. Roku 1994 bol ikonostas
nahradený novým.
Opis ikonostasu: Trojradový ikonostas. V dolnom rade zľava
sú ikony: sv. Mikuláša, Prečistej Divej Márie s malým Ježišom
a archanjel sv. Michal. V prostrednom rade sú ikony 12 apoštolov.
V hornom rade sú vyobrazení proroci starého zákona. Ikonostas
má troje dverí severné, južné a prostredné kráľovské (cárske). Na
cárskych dverách sú vyobrazení štyria evanjelisti. Nad cárskymi
dverami je obraz poslednej večere a nad ním Ježiš Kristus – sudca.
Vrch ikonostasu zakončuje kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom.
Cerkov bola viac krát opravovaná. Najväčšie opravy sa
realizovali:
- Roku 1873 - z tohto obdobia pochádzalo pôvodné vnútorné
zariadenie cerkvi a ikonostas. - Po 1. svetovej vojne – cerkov bola silne poškodená vojnovými
udalosťami a k jej obnove došlo až roku 1921. - Po 2. svetovej vojne, keď stavba cerkvi bola silne poškodená.
Nemecký delostrelecký granát narušil pri základoch statiku južnej
polkruhovej kaplnky (opätovne sa vymurovala) a strecha bola
úplne rozstrieľaná. Povojnová obnova cerkvi bola nad sily
borovčanov a tak dvaja kurátori navštívili prešovské biskupstvo
rodín, napokon ešte 3 želiarske rodiny. Už z tých čias je známe, že
v obci sa dolovali a spracúvali mlynské kamene.
V druhej polovici 17. storočia sa počet obyvateľov síce
znižoval, ale ich majetkové pomery sa okrem šoltýsov nezlepšili.
Roku 1690 na 2 šoltýstvach hospodárilo 5 domácností. Valašských
domácností bolo 22, avšak zväčša žili len na osminových, menej
na štvrtinových usadlostiach. Len jedna domácnosť bola želiarska,
hoci pozemky po 5 domácnostiach zostali opustené.
Roku 1715 žilo v Borove 20 rodín (16 poddanských a 4
želiarske), pričom 14 usadlostí bolo opustených. Roku 1720 bolo
v obci 18 poddanských domácností. V uvedenom roku sa v obci
nachádzal aj mlyn. Všetky rodiny v rokoch 1715 a 1720 boli
rusínske.
Z roku 1806 sa zachovali počty o gréckokatolíckych veriacich
v obci. Borov patril do Laboreckého archidiakonského obvodu
a Mukačevského gréckokatolíckeho biskupstva. V obci bolo 434
gréckokatolíckych veriacich, z nich spovede schopných 328
a spovede neschopných 106. Z gréckokatolíckych rodin bolo 70
sedliackych a 2 želiarske. Gréckokatolíckych domácnosti bolo 99.
Obec bola čisto gréckokatolícka s gréckokatolíckou katechizáciou
a bohoslužobným jazykom rusínskym. Roku 1805 sa narodilo 29
detí a zomrelo 27.
Tragédia svetových vojen- svetová vojna
K prvému styku ruských vojsk ktorým velil arm. gen. A. A.
Brusilov, vo zväzku ktorého sa nachádzali i jednotky 48. divízie
gen. L. Kornilova došlo v okolí Borova už počas prvého úderu
v novembri 1914.
K novej ruskej ofenzíve došlo koncom februára 1915. Boje
v okolí Borova sa odohrali v čase od 28. januára do 3. februára
keď Rusi dobyli kótu Brúsy v masíve Kamiany. Počas týchto
bojov 2. pešia divízia rakúsko – uhorskej armády (patrila k X.
zboru ktorej velil gen. Krautwald) bola prakticky rozbitá. Stav
divízie sa znížil o 600 bodákov. Nasledoval útok na Medzilaborce
ktoré boli dobyté 4. februára 1915.