Následky bojov boli pre obyvateľov zúfalé. A obnova života
trvala dlhé povojnové roky.
- svetová vojna
Na oslobodení Borova sa podieľali jednotky 128. gardovej
horskej streleckej divízie ktorej velil gen. major M. I. Koldubov,
ktorá patrila k 3. horskému streleckému zboru (veliteľ gen. major
A. J. Vedenin) a 11. strelecký zbor patriace pod 1. gardovú
armádu 4. ukrajinského frontu.
Proti nim stáli nemecké jednotky (silne opevnená na hrebeni
Kamiany) 228. horského streleckého zboru 101. ľahkej pešej
divízie neskôr posilnené ďalšími nemeckými vojenskými
jednotkami. K oslobodeniu Borova došlo 22. septembra 1944
avšak nie na trvalo.
Posledná etapa oslobodzovacích bojov o Borov je spojená
s činnosťou partizánskeho zväzku Čapajev. Zväzok dostal rozkaz
spojiť sa pri vhodnej príležitosti so sovietskymi vojskami.
V zmysle rozkazu sa partizáni z priestoru pri obci Závadka dňa - novembra 1944 dali na ťažký presun a 23. novembra dosiahli
borovský chotár. Prielom frontu 24. novembra medzi Borovom
a Haburou bol opísaný takto: „Do pol druha tisíca partizánov
ležiacich v dvojkilometrovej šírine medzi Haburou a Borovom
čaká na posledný povel svojho náčelníka štábu Kukorelliho ... Ešte
niekoľko minút do ôsmej hodiny, keď od nemeckých zákopov
nečakane zarapotal samopal .. Začal sa neľútostný, krvavý boj,
boj muža proti mužovi. Trval tridsať minút ... Na prielome frontu
ostali len mŕtvi. Medzi nimi aj náčelník štábu partizánskeho
zväzku Čapajev Ľudovít Kukorelli.“
Po pretrhnutí nemeckého obranného postavenia sa partizáni
spojili s vojskami 1. gardovej armády v obci Kalinov. Narušenie
nemeckého obranného postavenia a nasledujúca ofenzíva ruských
vojsk natrvalo oslobodila Borov, Haburu a Vydraň do večera 29.
septembra.
Pohnuté udalosti pripomínajú pamätníky na rozhraní
borovského a haburského chotára a mramorová tabuľa
o rozmeroch 100 x 70 cm osadená na budove bývalého miestneho
kolmi. Antimins vysvätený od De Kamelisa, potrebné obrusy čisté.
Najsvätejšie sa chráni v medenej krabičke. Čaša z cínu,
nevyhovujúca, Vozduch s príslušenstvom nájdené čisté. Ilition
čistý, lention špinavý. Felony tri, jeden novo zošitý, druhý
z kratuna (druh textilnej látky – poznámka autora). Nachádzajú sa
tu všetky potrebné obradové knihy. Zámok na cerkvi železný,
dobrý, uchováva sa u farára. Zvony dva, od súčasného vizitátora
posvätené. Cerkov vlastní šesť úľov včiel. Odpusty sa nekonajú.
Posvätená sv. Michalovi archanjelovi. Ráno a večer sa nezvonilo,
odteraz prikázané.Kamenná cerkov sv. Michala archanjela
Barokovo-klasicistická stavba gréckokatolíckej cerkovi sv.
Michala archanjela stojí na strmom návrší nad obcou skrytá
v zeleni stromov.
Rok 1775 sa v literatúre vo všeobecnosti uvádza ako rok
výstavby murovanej cerkvi, keď pôvodne jednoloďový barokový
priestor staršej stavby bol stavebne pozmenený, t. j. rozšírený
bočnými polkruhovými kaplnkami naznačujúcimi transept
a centrálu kríženia.
Hodnoverný písomný doklad o jej existencii pochádza
z „Hlásenie o výstavbe murovaných cerkvi v medzilaboreckom
dištrikte z 18.08.1798“ ktoré napísal Vasiľ Kutka, čabinský farár a
archidekan laborecký. V predmetnej listine sa ako dátum výstavby
uvádza rok 1796 za pôsobenia farára Teodora Felenkoviča. Teodor
Felenkovič sa ako borovský farár spomína iba raz a to v roku- Z uvedeného je teda možné usudzovať, že rok 1775 je
v skutočnosti rokom začiatku výstavby murovanej cerkvi a rok
1796 je rokom jej dokončenia. Túto skutočnosť potvrdzuje aj
hlásenie o farároch laboreckého dištriktu za rok 1798, kedy sa pri
Borove uvádza, že je tu nová murovaná cerkva. Z uvedeného
vyplýva, že borovčania kamennú cerkov začali pravdepodobne
budovať roku 1775 a stavebné práce ukončili až po 21 rokoch
roku 1796.