Krásny Brod, Medzilaborce), alebo od mena zakladateľa obce
(Čabalovce, Kalinov, Sukov). Tak to bolo aj v prípade Borova.
Borovské skaly – bralá na kóte Brúsy v Kamianej. Ojedinelé
prírodné výtvory v širokom okolí (r. 1998)
Najstaršia správa o Borove
Najstaršia písomná správa o existencii Borova sa zachovala
v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543, ktorým poveril
Leleský konvent aby prešetril rodinný spor Drugethovcov
o majetkové podiely na ich humenskom panstve.
V spore medzi Antonom a Jurajom Drugethom sa okrem
Borova prvýkrát písomne spomínajú aj iné okolité obce (Habura,
Ňagov, Vydraň ...).
Tento samotný fakt existencie obce však nemožno stotožňovať
z rokom jej založenia. Je isté, že išlo o spor už o existujúcu obec,
Olšavského sa už dozvedáme o existencií dvoch zvonov. Neskôr
(nevedno kedy) borovčania dokúpili tretí zvon.
Svätenie Paschy (r. 1965)
V čase 1. svetovej vojny dva najväčšie zvony zrekvírovala
rakúsko – uhorská armáda pre potreby výroby munície. Tretí –
najmenší, zároveň najstarší a najvzácnejší vraj ukryli borovčania
na cintoríne vo fiktívnom hrobe. Roku 1929 sa zakúpil prostredný
zvon a roku 1948 veľký zvon ktoré vyrobila firma R. Manoušek
pri Brne v Čechách.
Borovské zvony Gregor – Mikuláš – Michal:
- malý s textom: GEORGIUS WIERD IN EPPERIES
ANNO 1651 IN HONOREM DEI FVDIT MF