Trvalé osídľovanie územia začína až po vpáde Tatárov (1241 –
1242), keď toto územie (pravdepodobne v čase výprav kráľa
Ondreja II. do Haliče) bolo začlenené do Uhorska.
Rozhodujúcu úlohu v osídľovaní územia zohral potom
popredný uhorský feudálny rod Drugethovcov. Drugethovci prišli
do Uhorska spolu s novozvoleným kráľom Karolom Róbertom. Za
verné služby proti odbojnej šľachte im kráľ daroval roku 1317
rozsiahle majetky odňaté po porazenom Petrovi Pethenovi na
terajšom severovýchodnom Slovensku.
Drugethovci v snahe získať trvalé príjmy (dane) z riedko a nie
trvale obývaného územia privádzali a usadzovali na svoje majetky
nových usadlíkov. V skutočnosti tak podporovali, alebo priamo
zakladali prvé osady. Samotný Borov, ale aj okolité obce, boli
takto osídlené kolonistami – pastiermi a roľníkmi (tzv. valašská
kolonizácia). Príchod pastiersko-roľnického ľudu, t. j. pastierov –
valachov (rumunský element) a roľníkov – Rusínov z Haliče
a Vladimírsko – Volynska položil základy trvalého osídlenia tejto
oblasti od druhej polovice 15. storočia. Bolo to sčasti etnicky, ale
hlavne hospodársky a nábožensky odlišné obyvateľstvo, patriace
k východnému obradu.
Drugethovci postupne vybudovali v severovýchodnom
Uhorsku jedno z najväčších feudálnych panstiev a vlastnili toto
územie, aj Borov, viac ako 350 rokov.
O pôvode názvu
O pôvode názvu obce sa doposiaľ nikto osobitne v staršej
i novšej literatúre nezaoberal. Vo všeobecnosti sa prijal názor, a
tak sa aj prezentuje v literatúre, že pôvod názvu treba hľadať
v koreni slovanského slova „bor“, v spojení s ihličnatou drevinou
borovicou.
Druhá, ale staršia domnienka o pôvode názvu dáva súvis názvu
obce s maďarským slovom „bor“ – víno. Táto teória sa opiera
o existenciu starej obchodnej cesty vedúcej od nepamäti údolím
Laborca spájajúca historické územia Uhorska s Haličou. Údajne
pôsobiacich v Borove bol Fedor Felenkovič, ktorý tu pôsobil
v rokoch 1794-1804. Fedorom Felenkovičom končí takmer 70
ročné pôsobenie tohto cirkevného rodu na farnosti Borov.
Pôsobenie tohto rodu v Borove dnes pripomína murovaná cerkva
sv. Michala archanjela, ktorej výstavba sa začala roku 1775 za
pôsobenia Teodora Felenkoviča a dokončená bola roku 1796 za
pôsobenia Fedora Felenkoviča. Po Fedorovi Felenkovičovi sa
zachovala i gréckokatolícka matrika narodených, ktorú viedol 10
rokov od svojho nástupu na farnosť roku 1794 a ktorá je
v súčasnosti uložená v Štátnom oblastnom archíve v Prešove –
Nižná Šebastová.
Súpis borovských farárov
Menný súpis farárov:
1657 Kuncsikoskit Pop Mikula, 1733 Basilius Felenkovič, 1746
Basilius a Prokopius Feligovics, 1750 Prokop Felinkovič, 1788
Theodorus Felenkovics, 1792 – farnosť neobsadená, 1794 – 1804
Fedor Felenkovič, 1804 – 1807 Fedor Bilovič, 1807 – 1833 Ján
Pankovič, 1833 – 1856 Ján Petraši, 1856 – 1867 Andrej Levkanič,
1870 – 1896 Bernard Deak, 1896 – 1903 Pavel Stavrovskij, 1903
- 1909 Alexej Deak, 1909 – 1934 Július Zápotocky, 1936 – 1945
Gregor Nemeš, 1945 – 1950 Vasiľ Nevicky, 1950 – 1968
pravoslávni popi: Hlaholič, Huntej, Chamaďak, Stanko, ... 1968 –
1971 Vasiľ Nevický, 1971 Ladislav Nevický, 1971 Michal Ihnat,
1971 -1975 Cyril Jančišin, 1975 – 1976 Nikefor Petraševič, 1976 - 1979 František Demčík, 1980 Ján Eugen Kočiš (neskorší
pražský pomocný biskup), 1981 Alexej Janočko (ex. z Krásneho
Brodu), 1981 - 1984 Milan Chautur, CSsR (neskorší košický
apoštolský exarcha), 1984 – 1985 Milan Chautur, CSsR (neskorší
košický apoštolský exarcha, ex. z Medzilaboriec), 1985 – 1991
František Krajňák (ex. z Medzilaboriec), 1991 – 1998 Štefan Peľo
(ex. z Habury), 1998 – 2001 Ján Frandofer (ex. z Habury), 2001 –
2003 Juraj Danko, od 2003 František Krajňák (ex.
z Medzilaboriec).