Napísali o Borove
Roku 1732
Matej Bel – najvýznamnejší polyhistor Uhorska a najvzdelanejší
Slovák v 18. storočí: Historické a zemepisné vedomosti
o súvekom Uhorsku.
Borov, dedinka patrí grófovi Dernátovi a nachádza sa nad
Medzilaborcami na tom istom brehu. Pozostáva asi zo siedmich
rusínskych rodín. Miesto je kamenité a neúrodné.
Na inom mieste uvedenej knihy Matej Bel uvádza o Rusínoch
a teda nepriamo aj o borovčanoch toto:
O Rusínoch sa domnieva že sú zvyškom Sarmatov. Rusíni
vyznávajú starú vieru. Sú náchylní k zbojstvám, najčastejšie
napádajú obchodníkov a cestovateľov na cestách. Rozlišuje dve
skupiny Rusínov. Prví sídlia v dedinách v susedstve Šariša, druhí
v susedstve Užskej stolice. Títo obývajú územie, ktoré je okrajom
osídleného územia pod Karpatami, preto sa volá Krajná.
Udržiavajú starobylé zvyklosti pri uzavieraní manželstiev, pri
svadobných obradoch a pohreboch. Ich potrava je skromná. Často
jedia kyseľ a ovsený chlieb. Mäso zriedka, niektoré rodiny údajne
len niekoľkokrát za rok.
Židia sa sem prisťahúvajú z Poľska. Usadzujú sa v mestečkách
aj dedinách a venujú sa zväčša obchodovaniu.
Často sa tu vyskytujú Cigáni. Väčšinou kočujú a do dedín
prinášajú kováčske výrobky, ktoré vymieňajú za potraviny. Často
kradnú.
Roku 1905
Samu Borovszky – maďarský historik: Zemplínska stolica.
Borov pri Medzilaborciach je malá rusínska dedina so 63
domami a 373 gréckokatolíckymi obyvateľmi. Najbližšia pošta,
telegraf a železnica je v Medzilaborciach. Dedina oddávna patrila
k humenskému panstvu, ktoré sa podieľalo na jej osude. V 18.
storočí boli vlastníkmi dediny Szirmayovci, potom Mariassovci a
teraz tu má väčší majetok knieža Reuss XXIV. Dedinská
Charakter obce i okolitej krajiny výrazne dotvára rieka Laborec
tečúca severo-južným smerom s ľavostranným prítokom
Borovského potoka. V chotári sa nachádza prameň sírovo-
metánovej vody.
Z histórie obce Borov
Počiatky osídlenia
Povodia riek boli od praveku dôležitým predpokladom pre
dobre sa rozvíjajúci komunikačný systém. Údolie Laborca
v ktorom leží aj Borov preto bolo od najstarších čias objektom
záujmu pravekých lovcov a zberačov. Svedčia o tom ojedinelé
nálezy z okolia:
- Z obdobia staršej doby kamennej – paleolitu (2 mil. – 8 200 r.
pred n. l.) kamenné nástroje z Čertižného a Kalinova. - Z bronzovej doby (1 900 – 700 r. pred n. l.) bronzový poklad
z Malej Poľany. - Z doby historickej je významný nález z Kalinova (21 ks mincí
z obdobia okolo r. 200 n. l.) a niekoľko mincí z Krásneho Brodu.
Obidva nálezy z rímskeho obdobia potvrdzujú existenciu starej
obchodnej cesty vedúcej údolím Laborca z Potisia k Baltu. Táto
cesta nestratí svoj význam ani v ďalších storočiach.
Vo všeobecnosti územie horného Laborca je archeologicky
nedostatočne preskúmané, a teda aj veľmi nejasné.
Zjavne až do 13. storočia to bola málo zaľudnená až
ľudoprázdna oblasť s potulujúcimi sa lovcami, zberačmi, pastiermi
i zbehmi (uprchli poddaní). Príležitostne v dobových
písomnostiach označovaná aj ako „Terra inkognita“ – Zem
neznáma.